Naša vášeň
Keď som raz cestovala lietadlom na prednášku, sedela som vedľa odborníka, ktorý sa vracal domov zo služobnej cesty. niekoľko hodín sme sa zhovárali o práci, našich rodinách, obľúbených miestach a o našich psoch. nakoniec sa ku mne obchodník otočil a srdečne povedal: "Musím sa vám k niečomu priznať - závidím vám." "Prečo?" nechápala som. "Viete, ja som iba obchodný cestujúci," odvetil. :Ale vy..vy svojou prácou skutočne prospievate tomuto svetu. vchádzate do ľudských sŕdc. keby som nemal rodinu, okamžite by som dal výpoveď a vrátil sa do školy, aby som získal vzdelanie v niečom, čo je skutočne prospešné, aby som robil niečo, ako vy. Ale...aj keď viem, že je neskoro, nemôžem si pomôcť a želám si, aby som svoj život zmenil, aby som urobil niečo významné, niečo, na čom skutočne záleží."
Pozrela som sa na toho srdečného muža, spomenula som si, ako príjemne sme spolu strávili hodiny v lietadle a ako ma jeho zážitky z ciest potešili.
"Ďakujem za vašu úprimnosť," povedala som. "Ale musím vám povedať, že sa mýlite. vy ste už so svojim životom niečo úžasné urobili. vlastne, robíte to stále a robili ste to aj v posledných dvoch hodinách. Ste zanietený, starostlivý a vaša vášeň vniesla do môjho života niečo veľmi hodnotné. Povedali ste mi také úžasné zážitky z vašej rodiny, že som sa musela zamyslieť nad mojimi blízkymi a uvedomiť si, akí sú úžasní a ako si ich vážim. opísali ste miesta, ktoré ste navštívili s takou láskou, až som pocítila vďačnosť, že ich boh stvoril. Vaša láska zmenila môj život a stavím sa, že vaše nadšenie mení životy ľudí okolo vás každý deň."
Hľadel na mňa doširoka otvorenými očami, ktoré sa naplnili slzami.
"Ďakujem," zašepkal. "Potreboval som to počuť, presne to som potreboval počuť. Mal som pocit, že som zlyhal, lebo svetu nijako neprospievam, že som neurobil nič významné. Až doteraz mi nikdy nenapadlo, ako moja vášeň pre život ovplyvňuje iných. Viem, že máte pravdu, lebo cítim, ako vaša vášeň ovplyvnila mňa."