Byť sám sebou

10.06.2011 19:10

Všetci snívame okrem bohatstva po uznaní, ocenení, náklonnosti. Túžime po lichôtkach a prežitkoch vlastnej skvelej úžasnosti, ktoré nám poskytujú iní ľudia. Tu nastáva jeden veľký paradox. My totiž, pokladáme za skutočnejšie to, ako nás vidia iní ľudia, než to, čo vidíme sami. Mnohí z nás sú priam závislí na oceňovaní druhými. A tak sa často stáva, že sa chováme pred ľuďmi inak, než osamote. Naivne si myslíme, že čím viac ocenenia získame od okolia, tým lepšími sa staneme. A ako sa cítime, keď nás okolie kritizuje? Cítime sa sklamane. Lenže nezabúdajme, že človek, ktorý nás dnes tak veľmi obdivuje, môže už zajtra na nás zanevrieť. Skutočná láska vychádza totiž z niečoho trvalého. Nikdy nevyprchá , nikdy nehodnotí a neposudzuje. Byť sám sebou znamená vzdať sa požiadaviek a nárokov na seba a okolitý svet, prevziať zodpovednosť za to, čo sa deje v našom živote, otvoriť sa vesmírnej múdrosti, dôverovať si a chovať sa k sebe i k druhým láskavo a odpúšťajúco.

Čo v praxi znamená byť samým sebou? Je vôbec možné nebyť samým sebou? Prečo sa nám veci
nedaria tak, ako by sme chceli? Ako si nájsť chvíľu pre seba v dnešnom uponáhľanom svete?
Byť sám sebou je odpradávna cieľom filozofov a hľadajúcich na celom svete. Byť sám sebou
znamená v prvom rade nebyť kópiou niekoho iného. Niekoho, koho obdivujeme, komu
závidíme, kým by sme chceli byť, alebo kým by sme mali byť podľa našich rodičov, partnerov či
nadriadených. Byť sám sebou znamená mať vlastné názory, predstavy a vlastné vedenie.
Znamená to nebyť „JA“ ale „JE“.
To za koho sa považujeme, ovplyvňuje naše myšlienky, predstavy, pocity, úspechy či neúspechy
v práci i v súkromí. Ak naša predstava o svete vychádza z filozofie protikladov, je postavená
na predstave o tom kto je lepší a kto horší. Považujeme sa za jeden z dvoch článkov a v
závislosti od nášho sebavedomia sami seba presviedčame, že sme buď lepší alebo horší článok.

Späť